Moje predstavy na pokračovanie

Všetky nepovinne voliteľné predmety by som zaraďovala podľa záujmu žiakov aj v nižších ročníkov, aby si mohol žiak na odbornej škole, vybrať napr. konverzáciu v cudzom jazyku, rétoriku, ďalší cudzí jazyk...,lebo keď na úkor odborných predmetov sa na odborných školách pridajú všeobecno-vzdelávacie predmety, čo to bude za odbornú školu. A gymnazista by si mohol vybrať napr. deskriptívnu geometriu, elektrotechniku......Čo tým sledujem, aby som odbúrala práve aj mnou spomenuté zaškatuľkovanie, lebo viem ako ťažko sa rozhoduje 15 ročným a nie každé dieťa si vyberie dobre. Týmto len chcem dať možnosť ďalšieho výberu, aby aj žiak na odbornej škole mal možnosť dosiahnuť maturitu typu „A“ zo slovenského a cudzieho jazyka, čo mu súčastná hodinová dotácia neumožňuje. A kde na to zoberiem financie? Už som spomínala, že sa mi zdá byť nespravodlivé, aby štát dával rovnaké financie aj na súkromné a cirkevné školy. Ak je rodina solventná a má z čoho zaplatiť súkromného učiteľa pre svoje dieťa, môže tak urobiť. A štát nech platí všetky náklady na riadny chod školy. A všetky takto ušetrené financie za platy učiteľov zo súkromných a cirkevných škôl, by mali ísť do štátnych škôl na zaplatenie voliteľných predmetov. A aby som mala prostriedky na rozmnožovanie zadaní, na farbu do tlačiarni, na papier, zaviedla by som povinný rodičovský príspevok 100 Sk na mesiac. Moje predstavy môžu byť pre čitateľov nepredstaviteľné, určite som si pohnevala proti sebe všetkých kolegov na súkromných školách a zavedenie povinného poplatku na štátnych školách...., ale dovolím si tvrdiť, že čo je zadarmo, to si nikto neváži. Ak moje nepredstaviteľné predstavy vyvolajú u čitateľov aspoň nejakú diskusiu o školstve malo zmysel ich napísať. Dajme našim deťom na všetkých školách konečne nejaký výber a začnime obsahovou prestavbou.